Imunitu viete posilniť aj smiechom

Alergia dokáže byť veľmi nepríjemná a poriadne skomplikovať život. Ľudia si ju zvyknú spájať najviac s jarným a letným obdobím. Keď skončí august, myslia si, že automaticky skončia aj alergie. Vôbec to ale nie je pravda. Liečba alergie či aspoň zmiernenie jej príznakov je doslova beh na dlhé trate. Lekárka z Pediatrickej imunologicko-alergologickej ambulancie v Nemocnici Poprad MUDr. Paula Tatarková Labusová nám porozprávala nielen o alergiách, ale aj o tom, ako dokáže prehnané množstvo antibiotík nabúrať imunitný systém dieťaťa.

Pani doktorka, skúste na začiatok trošku predstaviť Pediatrickú imunologicko‑alergologickú ambulanciu.

„Ambulancia funguje od roku 2008. Začínala pod vedením pána doc. MUDr. Vladimíra Pohanku PhD. Zaoberá sa diagnostikou, liečbou a prevenciou ochorení imunitného systému. Tie môžeme rozdeliť na alergické ochorenia- atopický ekzém, potravinové alergie, alergická nádcha, astma bronchiale, alergická žihľavka, liekové alergie a alergie na blanokrýdlý hmyz. Druhou skupinou sú poruchy imunity prejavujúce sa u detí najčastejšie ako recidivujúce respiračné infekty, kožné infekcie, infekcie močových ciest.

Vstupné vyšetrenie tvorí dôkladná a podrobná anamnéza a podľa diagnózy indikujeme kožné testy s inhalačnými alergénnmi alebo prick testy s potravinami. Nasleduje odber krvi, ktorý je doplnený o vyšetrenie imunity a odber špecif. IgE na inhalačný, potravinový profil. Pri podozrení na astmu bronchiale indikujeme spirometrické vyšetrenie pľúc.“

Potrebuje rodič, ak chce prísť s dieťaťom na vyšetrenie výmenný lístok a čo by mal obsahovať?

„Na 1. vyšetrenie je potrebné prísť s výmenným lístkom od obvodného pediatra a mal by obsahovať stručný opis ťažkostí, pracovnú diagnózu a dátum odosielania. Boli by sme radi, ak by výmenný lístok mali aj deti, ktoré u nás neboli viac ako 5 rokov, lebo diagnóza sa môže meniť.“

S akými najčastejšími problémami sa v rámci ambulancie stretávate?

„Závisí to od veku. V dojčenskom veku sú to hlavne atopické ekzémy, potravinové alergie najčastejšie na bielkovinu kravského mlieka, vajíčka, orechy, pšenicu …V predškolskom veku sú to recidivujúce respiračné infekty – často ide skôr o fyziologickú chorobnosť, v dôsledku ešte nevyzretého imunitného systému. U starších detí je to alergická nádcha, astma bronchiale, sekundárne poruchy imunity.“

Ako vznikajú alergie a môže mať niekto aj predispozíciu alebo zvýšený predpoklad na to, že bude alergikom? Zohráva pri alergiách nejakú úlohu aj dedičnosť?

„Alergia je neprimeraná odpoveď imunitného systému na neškodné podnety z vonkajšieho prostredia, ktorý zdraví jedinci tolerujú. Rozoznávame niekoľko typov alergických reakcií, z nich najčastejším je reakcia typu 1, pri ktorej sa tvoria IgE protilátky. Tieto protilátky sa viažu na špecifické bunky, ktoré následne uvoľňujú histamin. Medzi klasické alergické prejavy patria vodnatá nádcha, kýchanie, svrbenie nosa, slzenie očí …

Na vzniku alergických ochorení sa okrem vonkajších a vnútorných faktorov, vo veľkej miere podieľajú najmä genetické faktory. Ak alergickým ochorením trpia obaja rodičia, riziko vzniku alergie u dieťaťa je 50-80 %, ak jeden z rodičov tak 20-40 %. Ak dieťa nemá pozitívnu rodinnú anamnézu, riziko je 5-15 %.“

Ako to je posledné roky s alergikmi? Pribúda ich alebo práve naopak?

„Posledné roky má alergia stúpajúci trend čo ju zaradilo medzi civilizačné ochorenie. Dá sa povedať, že patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia u detí. Nárast alergií môže súvisieť s nedostatočnou diagnostikou alergie v minulosti a zmenou životného štýlu. Uvádza sa, že v roku 2025 bude na alergiu trpieť polovica Európanov.“

• 

Existuje nejaká forma prevencie proti alergiám?

„Jednoznačná prevencia alergie neexistuje. 80 % imunitného systému je v tráviacom trakte, čiže správnou výživou už v dojčenskom veku vieme priebeh alergií ovplyvniť. Odporúča sa dojčiť minimálne 6 mesiacov. U detí s pozitívnou rodinnou anamnézou síce nemusí zabrániť vzniku alergií, ale môže jej priebeh aspoň zmierniť. V prípade, že matka nemôže dojčiť, su k dispozícii hypolargénne mlieka. Taktiež zavedenie tuhej stravy v tzv. tolerogénnom okne v 4—6. mesiacoch. V rámci prevencie je tiež dôležité, aby dieťa nevyrastalo v prostredí, kde sa fajčí a naopak v príliš sterilnom prostredí. Pri sekundárnej prevencii treba spomenúť špecifickú alergénovú imunoterapiu, ktorá je jediná cielená liečba alergií.“

Skúsme trošku porozprávať aj o imunite, ako je možné si imunitu posilňovať a prečo je veľmi dôležité, aby bola správne vybudovaná už v detskom veku?

„Úlohou imunity je udržiavanie rovnováhy vnútorného prostredia a ochrana pred vnútornými a vonkajšími vplyvmi ako sú bakterie, vírusy, plesne …Imunita môže byť vrodená alebo získaná. Imunitný systém dieťaťa sa vyvíja už v tele matky. Po narodení je dieťa chránené protilátkami, ktoré prechádzajú cez placentu. Ochranu mu zabezpečuje aj materské mlieko. Okolo 6. mesiaca dochádza k poklesu protilátok a dieťatko si začne tvoriť vlastné. Do jedného roka sa v podstate rozvinie imunitný systém, ale nie úplne. Plný imunitný systém je rozvinutý vo veku okolo puberty.

V období od narodenia až do puberty možno očakávať aj najviac respiračných infektov. Čo sa týka posilňovania imunity neexistuje jednoznačný recept. Doležitý je kvalitný a dostatočný spánok, zdravá a vyvážena strava, pohyb na čerstvom vzduchu a otužovanie. V prechodnom období, kedy je najviac respiračných infektov možno posilniť imunitu aj prirodnými imunomodulátormi napr. imunoglukanmy.“

Je pravdou, že časté užívanie liekov znižuje u detí imunitu?

„Spomeniem antibiotiká. V poslednom období možno vidiet nárast užívania ATB a to najma v detskom veku. Vačšina respiračných infektov udáva, že až okolo 80% sú vírusové, v tom prípade nám liečba ATB nepomôže. Nadmerné a neopodstatnené užívanie ATB môže viesť k potláčaniu imunitného systému a rozvoju rezistencie. Liečba ATB by mala byť cielená, na základe dôkladného vyšetrenia.“

Môže prehnaná starostlivosť, ako napríklad aj prehnané dezinfikovanie všetkého možného doma, nabúrať imunitu u dieťaťa?

„Nie nadarmo sa hovorí, že všetkého veľa škodí. Hygiena určite áno, ale extrémna nie. V podstate čím viac znížime výskyt bakterií v okolí, tým viac spomalíme dozrievanie imunitného systému. Čo neskôr môže viesť k nárastu alergií a astmy. Takže všetko s mierou …“

Čo by ste na záver odkázali v tomto smere rodičom detí?

„Máme tu jeseň, toto obdobie sa spája s nástupom detí do škôl a materských škôl, zároveň je to obdobie častých respiračných infektov. Preto využite ešte tieto posledné pekné dni na pobyt v prírode, pohyb, zdravú stravu, kvalitný spánok, nepreháňajte to s dezinfekciou a hlavne sa s deťmi veľa smejte, pretože aj smiech posilňuje imunitu.“

© Jana Pisarčíková